Kamkoľvek sa pozrieme je reklama. V tlači je reklama, a práve z nej vedú najväčšie zisky, dokonca často väčšie ako z predaja novín samotného. Na každej stránke je možné nájsť nejakú akciu, zájazdy cestovnej kancelárie, odporúčania poisťovní, prípadne reklama na obuv a kozmetiku.

Sponzorom súťaže môže byť distribútor krémov na opaľovanie a do toho nájdete nové letné modely na modelke, ktorá kúpila celé šatstvo v obchodnom dome XY. Práve z toho plynú tlači zisky a rovnako to je aj v televízií. Veľké formy platia dokonca aj filmovým producentom a režisérom za to, že práve ich predmet sa objaví vo filme. Napríklad taká Coca Cola a jej fľaša v slávnom filme z Afriky. Alebo v mnohých iných filmoch, kde nenápadne jedia mentos a ešte spravia tú známu pózičku, hoci len parodicky.

Reklama je na športových podujatiach:
Celé tribúny, lavičky a okolie štadióna ako aj poháre podujatia, názov futbalového mužstva alebo celej ligy. To často krát tvorí reklamný partner – sponzor, ktorý funancuje mužstvo, alebo platí za reklamný slogan, banner, plachtu s logom firmy, alebo priamo ponukou svojej podnikateľskej činnosti. Partner nemusí byť sponzor, ale sponzor je vždy partner. Reklamu vidieť všade.

Coca Cola a olympiáda
Prečo je Coca Cola výhradným reklamným a hlavným partnerom olympiády každý rok? Kedysi dávno uzatvorila firma Coca Cola company zmluvu na 100 rokov o spolupráci s olympijským výborom o výhradnom hlavnom partnerstve. Už v úvode súťaže, po obnovení olympijských hier hrami na začiatku 20 storočia v Paríži bolo zrejmé, že táto akcia bude mať veľký význam. Na svojom význame naberala každým rokom až sa z toho stala naozaj celosvetová záležitosť.

Reklama v TV
Reklamu máme v televízií. To, čo prináša do súkromných televízií zisky a nám strpčuje život, delí filmy na polhodinové bloky a v najväčšom drzom prípade deliace aj na 20 minútové či 15 minútové bloky. Stále však môžeme byť radi, keďže v USA býva občas reklama každých 10 minút. V niektorých programoch aj inde vo svete každých 5 minút dve až tri reklamy. Je však zaujímavé, že reklamu považujú za svoj zdroj príjmov aj vo verejnoprávnych televíziach a aj napriek tomu majú problém prežiť. Píšem teraz o STV, televízií v ktorej takmer nič nie je a drží sa len pre to, že funguje a žije z našich peňazí a poplatkov ľudí, čo trebárs STV nikdy nevideli. To, že STV nemáte nikoho nezaujíma, platíte a z poplatkov sa platia mzdy a programy Slovenskej televízií. Práve tie programy, ktoré mnohí ani nesledujú a STV žiada ešte viac od štátu aby mohla prežiť. Marketing a hospodárenie s financiami bude buď vo veľmi zlom stave alebo vytunelovaný.